Eva prichádza do Tasmánie, aby navštívila rodinu svojho manžela, ktorý zomrel nešťastnou náhodou pri lovení rýb. Jeho príbuzných ešte nikdy nevidela, neboli ani na ich svadbe a všetko sa zdá také zvláštne. Vydáva sa na cestu, ktorá jej zmení život, no aj pohľad na nebohého manžela, ktorý nebol ten, za koho ho považovala. Najviac dokážu človeka raniť tí, od ktorých to najmenej očakáva.Jackson bol klamár a vôbec jej nehovoril pravdu. Vydala sa za muža, ktorého nepoznala, ale aké budú následky? To musí zistiť. Spoznáva manželovho brata, ktorý sa k nej správa priam vyhýbavo, ale všetko má svoju príčinu. Je načase odhaliť zdrvujúcu pravdu, ktorú by sa žiadna smútiaca vdova nemala dozvedieť – tobôž takým spôsobom...
O knihu som takým letmým pohľadom zavadila, no nejako špeciálne som sa ňou nezaoberala. Autorku som vôbec nepoznala, takže som to nechala tak. Dielo si ma napokon našlo – dostala som ponuku na recenzovanie a bolo v nej. Povedala som si, že to je osud a zobrala som si to. Niekedy si vás knihy nájdu, aj keď to nečakáte. Ak by som Poslední nádech videla po prvýkrát, vôbec by som o ňom ani neuvažovala, no urobila by som chybu.
Príbeh pôsobí ako romantika s očakávanou dejovou líniou. Nejdem vás klamať – takým aj je, no niečo ma núti podotknúť, že sa kniha odlišuje. Je prudko čitateľná a navzdory všetkému aj zaujímavá a prekvapivá. (Moje výroky sa vzájomne vylučujú, ale dokážete to pochopiť až keď si ju prečítate.) Autorka tak nádherne opísala prostredie Tasmánie, že som si ju musela vyhľadať na internete a musela som uznať, že atmosféru miesta vystihla úžasne. Ak vás už nič iné na knihe nezaujme, dočítate ju kvôli opisom.
Dej je obohatený aj pasážami, kde si vylieva dušu Evin manžel. To ma celkom zaskočilo, pretože som najprv nevedela kvôli čomu tam také časti sú. Potom som na to prišla a veľké prekvapenia boli definitívne odhalené. Neprekážalo mi to ani náhodou. Ako som zistila, spisovateľka nezvláda očariť čitateľa zápletkou – bola úplne transparentná, no má iný talent – vytvoriť záhadné postavy. Ja som sa párkrát seba samej pýtala, čo to tá autorka robí, lebo som videla len tenkú čiaru medzi kladnou a zápornou osobou (ak tam, vlastne, nejaká bola).
Dielo bolo zaujímavé ešte v jednom aspekte – minulosť hlavnej hrdinky a jej manžela sme sa dozvedali nečakane a nik nás na to ani len neupozornil. Eva v tom bola majsterka – vybavila sa jej nejaká spomienka a čitateľovi trvalo, kým sa zorientoval. Toto by som chcela trošku vytknúť. Niekedy som bola zmätená, čo čítam a to by sa stávať nemalo.
Jedno sa knihe ale musí nechať... Ak čítate niečo, čo vo vás nechá také pocity, že si prajete byť na takom istom mieste ako knižní hrdinovia, spisovateľ vykonáva svoju prácu dobre, síce odlišným spôsobom, ale dobre. Autori by sa nemali snažiť dotiahnuť do dokonalosti iba jeden detail príbehu, pretože potom je to cítiť na nálade toho, kto ho hodnotí. Úprimne, ja sa v tejto recenzii nevyznám, takže mi prepáčte. Poslední nádech sa mi veľmi páčil, no nie kvôli tomu, že by som stratila reč a chcela by som si niečo ďalšie od tejto spisovateľky prečítať. Je to vďaka odlišnosti, ktorú som už spomínala. Na taký zvláštny príbeh som doteraz nenatrafila. Recenziu píšem po trojdňovom odstupe, ale aj tak nie som o nič múdrejšia.
Kniha bola prudko čitateľná, no aj veľmi priehľadná, čo sa málokedy spojí do celku, no tu sa to stalo. Neprekážalo mi to, no mohla mať na viac. Určite by som jej dala plný počet, ale nemôžete zanedbať to najdôležitejšie – zápletku. Smer, akým sa bude dielo uberať som vedela skoro od začiatku a to ma sklamalo. Kebyže tam nie sú opisy, veľmi by som sa nudila.
Dej je obohatený aj pasážami, kde si vylieva dušu Evin manžel. To ma celkom zaskočilo, pretože som najprv nevedela kvôli čomu tam také časti sú. Potom som na to prišla a veľké prekvapenia boli definitívne odhalené. Neprekážalo mi to ani náhodou. Ako som zistila, spisovateľka nezvláda očariť čitateľa zápletkou – bola úplne transparentná, no má iný talent – vytvoriť záhadné postavy. Ja som sa párkrát seba samej pýtala, čo to tá autorka robí, lebo som videla len tenkú čiaru medzi kladnou a zápornou osobou (ak tam, vlastne, nejaká bola).
Dielo bolo zaujímavé ešte v jednom aspekte – minulosť hlavnej hrdinky a jej manžela sme sa dozvedali nečakane a nik nás na to ani len neupozornil. Eva v tom bola majsterka – vybavila sa jej nejaká spomienka a čitateľovi trvalo, kým sa zorientoval. Toto by som chcela trošku vytknúť. Niekedy som bola zmätená, čo čítam a to by sa stávať nemalo.
Jedno sa knihe ale musí nechať... Ak čítate niečo, čo vo vás nechá také pocity, že si prajete byť na takom istom mieste ako knižní hrdinovia, spisovateľ vykonáva svoju prácu dobre, síce odlišným spôsobom, ale dobre. Autori by sa nemali snažiť dotiahnuť do dokonalosti iba jeden detail príbehu, pretože potom je to cítiť na nálade toho, kto ho hodnotí. Úprimne, ja sa v tejto recenzii nevyznám, takže mi prepáčte. Poslední nádech sa mi veľmi páčil, no nie kvôli tomu, že by som stratila reč a chcela by som si niečo ďalšie od tejto spisovateľky prečítať. Je to vďaka odlišnosti, ktorú som už spomínala. Na taký zvláštny príbeh som doteraz nenatrafila. Recenziu píšem po trojdňovom odstupe, ale aj tak nie som o nič múdrejšia.
Kniha bola prudko čitateľná, no aj veľmi priehľadná, čo sa málokedy spojí do celku, no tu sa to stalo. Neprekážalo mi to, no mohla mať na viac. Určite by som jej dala plný počet, ale nemôžete zanedbať to najdôležitejšie – zápletku. Smer, akým sa bude dielo uberať som vedela skoro od začiatku a to ma sklamalo. Kebyže tam nie sú opisy, veľmi by som sa nudila.
Hodnotenie: 3,5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Knihu si môžete kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly