pondelok 20. februára 2017

Miroslav Haranta - Olívia - časť prvá + Rozhovor

UPOZORNENIE: Najprv si prečítajte recenziu, až potom rozhovor, pretože ak by ste to spravili opačne, nie všetkému by ste museli chápať.

 
Olívia je zvláštny človek. Môže za to prísna výchova. Robí všetko, aby nahnevala svojho despotického otca (na druhej strane ho nechce rozčúliť), no neuvedomuje si, že si tým ubližuje. Má konflikt sama so sebou – to je to najhoršie, čo sa môže stať. V mysli si protirečí. Stále sa hľadá.
 
Potom stretne Matúša, a zdá sa, že sa na ňu usmialo šťastie. Je milý, pozorný.. prosto, dokonalý... a tým pádom tu niečo nehrá. Vedľajšie úmysly sú veľmi jasné, no Olívia si to nevšíma a robí kvôli nemu všetko. Naozaj všetko, len aby ho nestratila.

O knihe som vôbec netušila. Dostala som ponuku na recenzovanie od Knihcentra, a tak som si ju zobrala. Prečítala som si na stránke haranta.sk pár informácií. Slovenský spisovateľ – to mi k šťastiu stačilo, pretože rada propagujem našu tvorbu. Povedala som si, že ak nestanú nejaké problémy, vyriešim ich potom. Tými problémami mám na mysli to, že by mi to napokon „nesadlo".

Začala som čítať a bolo som šťastná, že som si predsa len dobre vybrala. Super, má to hlbší význam, juchú.
Na strane tridsaťšesť: „Bože môj, päťdesiat odtieňov si ma našlo v slovenskej verzii. No dobre, v knihe sú iné okolnosti a situácie, no sex je necenzurovaný. Čo teraz? Niečo som musela prehliadnuť, to nie je možné, že spisovateľ by na plné ústa... autor je..." Vrátila som sa na obal Olívie a teraz som si už naozaj pozorne prečítala, že Haranta... pomáha ľuďom s ich sexualitou. To všetko vysvetľovalo. So sebazaprením sebe vlastným som si povedala, že to musím dočítať. Nakoniec sa mi to páčilo, pretože som tam vždy našla aj iný zámer, no bolo to na slovenské pomery veľmi kontroverzné – mix ženských románov ochutený poriadnou dávkou tabu. Stavím sa, že niektorí z vás sa budú sústrediť len na jednu vec a ujde vám pravý zmysel diela.

Skoro všetci ľudia v príbehu boli divní. Olívia poznala Matúša len pár dní a už bola ochotná robiť všetko, čo chcel, a keď sa to medzi nimi skomplikovalo, vinila seba. Fakt? To niektorým ženám nehovorí nič slovo sebaúcta? Mala som pocit, že spisovateľ charaktery postáv priviedol do extrému. Bolo to pritiahnuté za vlasy, aspoň podľa mňa. Od začiatku som vedela, že s Matúšom nie je niečo v poriadku a moje domnienky sa potvrdili. Takého „zmrda“ je aj skopať zo schodov málo. Olívia sa už od neho nejako odpútala, no jej vzťahy neboli stále ideálne. Išlo len o sex a aj ona sa postupom času menila. Psychické bloky tu boli výborne popísané. Niekedy je lámanie psychiky pomalé a nezvratné. Keď sa nesústredíte len na odkrývanie tabu, ale aj na vnútorný svet postáv, zistíte, že Olívia je veľmi zúfalý človek. Bolo mi jej ľúto. Chcela byť len milovaná, no takto to nedosiahne.

A teraz sa hlási k slovu moje šialené „pravopisné okienko“. Autor si knihu vydal svojpomocne. Hneď som sa pozerala, či mu rukopis niekto redigoval. Mohla som si vydýchnuť, dielo má jazykovú úpravu, takže som išla s úľavou čítať. Nevydržalo mi to dlho. Slovo „moc“ ma irituje. Chápem, že Olívia ho použila, keď chcela nahradiť „veľmi“ v bežnej komunikácií, ale keď ho využívala aj v pásme rozprávača, tak som si myslela, že zle vidím. Snažila som sa nad tým veľmi nepozastavovať. Veta Do pätnásť minút som tam. sa už nedala len tak ignorovať a posledný klinec do môjho pravopisného hrobu nastal vtedy, keď jedna veta bola v dvoch odsekoch. V strede bola predelená a nový odsek s polovicou vety. Bože môj. Stále sa na to snažím pozerať, ako na svojpomocne vydanú knihu, no slovenčina je moja srdcovka. Spisovateľ mi napísal, že knihu redigovala jedna osoba. Tam je pes zakopaný. Možno neviete, že kniha zvyčajne prechádza rukami dvoch jazykových korektorov, aby sa nestalo, že jeden v tej záplave textu niečo prehliadne. Vtedy je veľmi malá šanca výskytu chýb, pretože sa kontrolujú navzájom.

Odhliadnuc od štylistických chýb, sa kniha čítala dobre. Rozoberala témy, ktoré sú v našej spoločnosti tabu. Od začiatku písania tejto recenzie, mám veľké nutkanie podotknúť: Nekupujte ju svojej babke! Aj pre mňa bola Olívia šok, a to mám len dvadsaťjeden rokov, takže si môžete predstaviť, aký to bol „hardcore“. Vidíte, ani spisovne už nepíšem. Dielo chce otvoriť oči, no pri slovenskej mentalite mám skôr pocit, akoby chcel Haranta spáchať harakiri. Nechcem nás hádzať do jedného vreca, no my Slováci sme väčšinou netolerantní, uznávame staré pravidlá spoločnosti, a keď je niečo podané až veľmi kontroverzne, tak pred tým zatvárame oči....

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Knihcentrum.
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť v tomto skvelom internetovom kníhkupectve.
 
Rozhovor - vznikol spontánne a ani oficiálnym rozhovorom nebol. Toto je súkromná konverzácia medzi mnou a autorom, zverejnená s jeho dovolením. Pýtala som sa otázky, ktoré mi napadli, keď som čítala knihu.
 
Prečo ste knihu vydali na vlastné náklady? 
Keď som dokončoval knihu, tak som začal hľadať nejakého vydavateľa medzi mojimi známymi, no nikoho som nenašiel, no vedel som, že to vydám. Rozbehol som projekt na Startovači, a cez svojich priateľov a známych som vyzbieral dosť peňazí na to, aby som to bol schopný sám vydať. Podpísal som zmluvu s dvoma distribučnými spoločnosťami a zrazu bola moja kniha všade :)  Celé to šlo tak organicky a plynule.

Takže ste sa neobrátili na oficiálne vydavateľstvá? :)
 
Keď som videl na ich stránkach, že po zaslaní rukopisu mám čakať tri mesiace a možno príde nejaká odpoveď, tak som si povedal: „Nie, ďakujem.“

Asi na dvadsiatej šiestej strane: Matúš (postava z knihy) musí byť mimozemšťan, pretože zatiaľ sa javí ako dokonalý chlap, ktorý v realite neexistuje..
 
Veď on sa vyfarbi. Píšem to tak, ako sa to deje v živote. Chlap vie byť aj dokonalý, keď mu o niečo ide. Sú to len ďalšie hry a masky, čo používame, keď si myslíme, že nám to pomôže, a táto hra je viac ako pravda.

Olívia ma vyviedla z miery.
 
To bol cieľ, aby tá kniha pomohla ukázať, ako žijú ženy, a čo si spôsobujú v rôznych situáciách. Teraz píšem z mužského pohľadu :)

Nemyslíte si, že ste niektoré charakterové črty postáv priviedli do extrému?
 
Ani nie, v mojej práci sa stretávam s rôznymi prípadmi. Niektoré znejú až extrémne, no je to ich život.  Plus na extrémoch človek skôr pochopí :)

Ja som dostávala záchvaty smiechu. Päťdesiatim odtieňom sa už niekoľko rokov vyhýbam a teraz toto, no aspoň to malo nejaký hlbší význam, ktorý len málokto pochopí, lebo sa bude sústrediť na iné veci :D
 
Tak tu je úplne iný zámer, 50 odtieňov som videl a trošku sa zhrozil, že čo tým chcel autor povedať. No ľuďom sa to asi páči, keď má taký úspech, tak je to v poriadku. Áno, niekto pochopí, a aj ten, čo nie, tak mu to otvorí, čo má, a aspoň ho priblíži k porozumeniu. Čo mám feedbacky, tak najviac bojujú ženy s tou sexualitou,  čo mi tak potvrdzuje moja prax. Preto som to písal, ako som to písal, nech sa to tabu okolo toho trochu pozdvihne, a nech sa netvárime, že to neexistuje alebo že to máme poriešené.

Ale tí chlapi sú „zmrdi“. To ste tam ani jedného príčetného nedali :D Keď Olíviu čítali muži, ako reagovali, keď zistili, ako boli vykreslení?
 
Ja som ich vykreslil takých, akí sú. Ja za to nemôžem, že sa tak správajú :D V druhej knihe bude viac o tom, prečo sa tak správajú, a čo sa v nich deje, a možno už aj čo s tým.
Reagovali ok, veď nie sú všetci takí ani v tej knihe.  Je to vec pohľadu :)

Kedy plánujete pokračovanie? :) 
Už píšem, cca štvrtina je hotová. Verím, že dá porozumenie ženám aj mužom na mnoho vecí, a tiež tam je veľa sexu :D
Keďže pracujem so sexualitou, a tá je základom mnohých problémov väčšiny ľudí, tak som to vyobrazoval tak, ako to je, a čo si okolo toho vytvárame a pod.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly