nedeľa 15. októbra 2017

Lev Golinkin - Batoh, medvěd a osm kartonů vodky

https://www.knihcentrum.sk/content/images/98543521_0.jpgLev žil v osemdesiatych rokoch v Sovietskom zväze. Nebolo to pekné miesto pre Žida. Musel sa zmieriť s nenávisťou a nedôverou. Keď to už nebolo únosné, prijala jeho rodina rozhodnutie – odsťahovať sa do Ameriky, ktorá predstavovala nekonečné možnosti a hlavne voľnosť. Mala sa skončiť ich diskriminácia.
No cesta do vytúženej krajiny bola lemovaná problémami. Predstavy a realita boli od seba na míle vzdialené.
Autor vo svojej autobiografii spomína na svoje ťažké detstvo a rodinné väzby, ktoré prežili nejednu skúšku. Prerozpráva nám históriu zaujímavým štýlom. Pre tých, ktorí nepoznajú dejiny, to je výborný materiál.


V poslednej dobe vyhľadávam historické knihy. Keď som sa dozvedela, že má vyjsť autobiografia o úteku zo ZSSR, neváhala som. Vraj to má byť aj humorné. Nevedela som si túto kombináciu predstaviť, a preto ma to ešte viac lákalo.

Dielo je úžasné, o tom niet pochýb. Lev svoj životopis napísal zaujímavou formou, ktorá by mohla zaujať predovšetkým mladšie ročníky. A v tom je ten problém. Rozprávanie na mňa pôsobilo ako učiteľský výklad triede malých žiakov, ktorí sa len teraz zoznamujú s tým, čo tu bolo predtým. Chápem, táto kniha bola asi primárne určená pre Američanov, ktorých možno nikdy nelákala história komunistických štátov a chcel im ju priblížiť. Mohlo by to zabrať. Aj ja som na začiatku bola nadšená, potom to všetko vyprchalo. Čudovala som sa prečo. Prečo sa mi to javilo úžasné a potom som mala problém dočítať to?

 Ti, kdo mě šikanovali, podle mě měli štěstí, neboť mě vídali jen jednou za čas; já jsem se sebou musel žit pořád. Záviděl jsem jim.
(str. 40)

Mne tam niečo chýbalo. Konkrétne neviem popísať čo (alebo viem). Asi som mala pocit, že spisovateľ chcel celý čas napísať knihu. To bol jeho cieľ a nič okolo toho ho, bohužiaľ, nezaujímalo. Síce si dal tú námahu, aby sa oboznámil s dejinami, no čitateľ cíti, že sa do toho správne „nezahryzol“. Nebadať tam takú vášeň. Zapálenie pre vec. Smutné je, že sa tým vôbec netají. Teda, niežeby to napísal otvorene, ale náznaky som videla. Je možné, že som to zle pochopila, no tento zvláštny pocit ma sprevádzal celým dielom.

Netvrdím, že Levov život a život jeho rodiny nebol smutný, inšpiratívny, dojemný... Niekedy som mala pocit, že budem plakať, ale nikdy sa tak nestalo. Nejako sa mi to nedokázalo dostať pod kožu. Určite to spôsoboval postreh, ktorý som popísala vyššie.

„Když se nadřeš kvůli své pověsti, bude se pak ona dřít za tebe.“
(str. 151)

Batoh, medvěd a osm kartonů vodky predstavuje detský (spisovateľ píše, ako to vnímal, keď bol malý) a zároveň dospelý pohľad na dianie v Európe v minulosti. Obsahuje krásne myšlienky a ukazuje nám, že všetko sa dá, ak sa chce. Čo dokážu rodičia obetovať pre svoje deti? Aký je život v cudzej krajine, v ktorej nič a nikoho nepoznáte? Vtedy zisťujete, že aj úplní cudzinci vám môžu byť blízki. Že bez pomoci si neporadíte. Kniha je zároveň Levovým poďakovaním ľuďom, ktorí jeho rodine pomohli v neľahkej situácii.

Hodnotenie: 3/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.

1 komentár:

  1. Tohle vypadá moc zajímavě. Obvzlášť, když kniha obsahuje pohledy z dětství i dospělosti. Téma SSSR mě také moc zajímá. Moc pěkná recenze...:)

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly