nedeľa 29. apríla 2018

Antal Szerb - Cesta za mesačného svitu

https://data.bux.sk/book/039/571/0395714/large-cesta_za_mesacneho_svitu.jpgNiekedy si človek nedokáže nájsť miesto na zemi. Skúša zapadnúť do vzorov správania, no nedá sa. Cíti, že ho ostatní neprijali. Je z neho vydedenec. Považujú ho za čudáka. Čo má urobiť? Utiecť od všetkého a všetkých?
Mladý muž až na svadobnej ceste zisťuje, že sa ďalej nedokáže pretvarovať. Chce žiť podľa seba. Túži z črepín minulosti vybudovať život, ktorý by ho napĺňal. Je rozhodnutý nechať ľudí a veci za sebou a isť tam, kde ho nohy povedú. Sám nevie kde, ale musí odísť, aby našiel sám seba. Ženie sa za minulosťou. Za tým, čo bolo a čo nebolo, no môže byť. Prepadá sa do sebaklamu?
Niekedy človek cíti, že niečo potrebuje, no nevie čo a netuší, kde to má nájsť. Má len túžbu od základov zmeniť doterajší život. Ale čo všetko bude sprevádzať túto zmenu?


Nepamätám si, že by som niekedy čítala diela od maďarských spisovateľov. To ma zaujalo ako prvé. Potom som si pozrela niečo o autorovi (židovský pôvod, zomrel v pracovnom tábore) a už som vedela, že by som si túto knihu prečítala, aj keby ma neoslovila anotácia, pretože som sa na to pozerala z ľudského hľadiska. Stručný obsah ma však nalákal ešte viac. Zľakla som sa len pri slove klasika. Klasiku môžete iba zbožňovať alebo nenávidieť. Nie je nič medzi tým. Keďže ja som človek zvedavý a vydavateľstvo odštartovalo edíciu kvalitnej európskej prózy pod názvom Pevný bod, musela som to preskúmať.

K láske je potrebná vzdialenosť, zaľúbenci sa musia cez ňu k sebe dostávať. Približovanie, pravda, je len iluzórne, lebo láska v skutočnosti vzďaľuje. Láska je polarita – dvaja zaľúbenci sú dva opačne nabité póly sveta.
(str. 34)

Povedala som si, že ja dokážem prečítať skoro hocičo. Ak sa na knihu nepozriem zblízka, možno budem ľutovať. Už na prvej stránke som zistila, že som urobila dobre. Antal bol úžasný. Vedel písať ťaživo, no zároveň s nadhľadom a humorne. Cesta za mesačného svitu je taká emocionálna búrka, že nebudete vedieť, čo máte urobiť skôr; či upadnúť do depresie kvôli nezmyselnosti rozhodnutí postáv alebo sa smiať kvôli tomu istému dôvodu. Pravdivo, priamočiaro, ale zároveň vzletne a v náznakoch sa opisuje, akí sme my ľudia v skutočnosti. Ako silno nás môžu ovládať vlastné túžby, ako sa dáme zlákať ilúziou a potom zistíme, že to, čo sme hľadali sa nachádza úplne inde. Dielo bolo plné životných paradoxov a ja som obdivovala spisovateľa za to, ako dobre (skôr vynikajúco) poznal ľudskú povahu. Pri čítaní sa stretneme s mužom, ktorého ovplyvňuje minulosť do takej miery, že sa rozhodne túlať a hľadať šťastie na neznámych miestach. Tam stretáva osoby, ktoré sú natoľko zaujímavé, že zabudnete, kto je vlastne hlavná postava. Všetky budete považovať za dôležité, pretože naozaj nimi sú. Čitateľovi dáva každý človek odlišné ponaučenie.

Niektoré klasiky sú napísané príliš kvetnato a aj tak sa tešia veľkej obľube. Musím sa priznať, že niektorým nerozumiem a znechutilo ma, keď som nejakú, ktorá sa mi vôbec nepáčila, musela čítať kvôli škole. Našli sa aj výnimky, no tých bolo pár. Táto konkrétna kniha si zaslúži veľkú pozornosť. Antal písal zrozumiteľne, niekedy sa nechal uniesť prúdom slov, ale vždy to bolo v poriadku. Oživilo to text a pridalo mu to väčšiu krásu. Celkovo sa z toho stal magický príbeh. Ľahučký, trpký, pravdivý, zavše pretkávaný preludmi. Dokonalá rovnováha. Dielo sa mi čítalo výborne. Ani som nevedela, že ma až tak pohltí. Nemala som žiadne očakávania, ale keď som ho raz zobrala do rúk, nedokázala som ho pustiť.

K zrúteniu ho nakoniec doviedlo vzrušenie z cestovania a ten zázračný proces uvoľnenia, ktorý v ňom vyvolala talianska krajina. A tiež to, že počas svadobnej cesty takmer bez prestania pil a nikdy sa poriadne nevyspal. A najmä: kým človek chodí, nevšimne si, aký je unavený. Až keď si sadne. Aj v Mihályovi sa únava nazhromaždená za pätnásť rokov rozmohla až vtedy, keď v Terontole nasadol na druhý vlak, ktorý ho odviezol ďaleko od Erzsi, k samote a k sebe samému.
(str. 88)

Chcem sa ešte vyjadriť k prekladu. Ten je naozaj dobrý. V ničom ma nerušil, nad ničím som sa nepozastavila. Príbeh som prečítala plynulo do konca. Nemám mu čo vytknúť, aj keby som sa veľmi snažila. Všetko zapadlo na miesto. Bolo to logické. Žiadne chyby som nepostrehla. Preklad môže príšerne ublížiť pôvodnému textu. Tu sa to nestalo. Kniha si získala miesto v mojom srdci. Prosím, berte moje slová s rezervou. Bolo by mi ľúto, ak by som vás na ňu nalákala a vám by sa nepáčila. Touto recenziou vám ju iba odporúčam. Možno sa na ňu nebudete pozerať mojimi očami, ale dajte jej aspoň šancu a posúďte to sami. Je naozaj hodnotná.

Kvalita tohto príbehu sa šplhá do výšin. Sama som neverila, že by som ho tak zbožňovala. Posolstvo, ktoré ponúka, je aktuálne tiež v dnešnej dobe. Núti vás zamyslieť sa. Ovplyvňuje vašu náladu. Humor, ktorý je tam použitý, je vynikajúci, ale na druhej strane niečo maskuje a čitateľ je vykoľajený, keď zistí pravý zámer autora. Cítiť sa pri jednej knihe tak protichodne ako teraz, to som už dávno nezažila. Bude vám do smiechu a plaču v ten istý okamih. Neviem, ako inak by som to vyjadrila. S človekom to zamáva. Aj keď už viem, aké pocity sprevádzajú dielo, veľmi rada si ho prečítam znova. Možno viackrát, pretože sa to skutočne oplatí.

Hodnotenie: 5*/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr.
 Knihu si kúpite napríklad v Martinuse alebo na bux.sk.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly